rebel, rebelant - spurná osoba, burič, vzbúrenec, povstalec, nespokojenec... Ktorý z týchto významov platí pre Holdena? Je Holden rebelant? Či je to len mladý dospievajúci človek, ktorý sa vo svojich 17 rokoch nevie nájsť v "necitlivom" svete dospelých, do ktorého nevie "zapadnúť" ? Ktorého citová kríza zasiahne v tom najhoršom čase - v čase dospievania?
Je konflikt medzi dospievajúcim a spoločnosťou nevyhnutný? Vtip je v tom, že samotné dospievanie je konflikt - konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou.
(E. Friedenberg: Dospelosť bez dospívaní, 1967)
Názov diela Ten, kto chytá v žite (tak by mal správne znieť titul pol slovensky) si autor vypožičal od významného škótskeho básnika Roberta Burnsa a urobil ho leitmotívom o Holdenovi Caullfieldovi. Úspech diela súvisel s jeho načasovaním. Amerika nezažila druhú svetovú vojnu, naopak, to vojnoví veteráni sa museli začleniť do pozmeneného sociálneho systému. Keď v 50. rokoch začala dorastať prvá povojnová generácia, pociťovala stabilizovanú americkú spoločnosť ako obruč, ktorá ju zviera.
Nebolo kde vybiť si energiu. Mladí ľudia si nevytvorili žiadny ideál zmeny, nijaký program, nevystupovali ako silná generačná skupina, ale rozmrvili sa na skupiny a izolovaných jednotlivcov, vyjadrovali svoju nespokojnosť a rebelanstvo bezhlavou agresivitou, hnevlivým vzdorom, neposlušnosťou... Sociológovia pomenovali túto demonštráciu (dočasnej) neprispôsobenosti a bezcieľneho negativizmu názvom filmového hitu tých čias - "rebelanti bez príčiny".
Americká spoločnosť bola schopná vnútorne akceptovať nespokojnosť mladých ľudí, ktorí vyrástli v krutej biede predmestí veľkých miest, trpeli rasovým odmietnutím (černosi, Indiáni, Hispánci, Taliani, Židia...), ale nechápala dôvody vzbury detí z úspešných stredostavovských rodín. To nedávalo zmysel.
Bola to predzvesť neskoršej beatnickej hippisáckej rebélie americkej a európskej mládeže
v bohatých krajinách, ale to v čase Salingerovho literárneho úspechu ešte nikto netušil.
Prostredníctvom Holdena Caulfielda ... môžeme vstúpiť do amerických domácností, dozvedieť sa mnohé o živote, vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, ako aj o ďalších stránkach vtedajšej americkej spoločnosti.
(E. Rothová a kol.: Anglická literárna čítanka, 1975)
"A čo myslíš, ako (rodičia) príjmu tú správu?"
"No...asi ich to dosť naštve," povedal som. "Bezpečne. Toto je už tak štvrtá škola, do ktorej chodím."pokrútil som hlavou. Ja krútim hlavou veľmi často. Sčasti, že mám mizernú zásobu slov, a sčasti, že sa občas správam na svoj vek úžasne detsky. Vtedy som mal šestnásť, teraz mám sedemnásť, a občas sa správam, akoby som nemal viac ako trinásť. Každý to hovorí, najmä otec. Je v tom síce kus pravdy, ale nie je to úplná pravda. Ja na to v podstate kašlem, ale občas ma to otrávi, keď mi ľudia povedia, aby som sa správal, ako sa na môj vek patrí. Niekedy sa správam, akoby som bol oveľa starší, než som, fakt, ale to si ľudia nevšimnú. Ľudia si nikdy nič nevšimnú.
Holden uvažuje sám nad sebou, analyzuje vlastnú osobnosť. Kde je zdroj Holdenových nedorozumení s rodičmi a s dospelými ľuďmi? Čo vlastne autor povedal o hrdinovi jeho vlastnými ústami?
"Mala si niekedy všetkého plné zuby? Napríklad, máš rada školu a tak?"
"Je to príšerná otrava."
"Ja viem, že je to príšerná otrava, ale nenávidíš ju? To by som chcel vedieť. Či ju nenávidíš."
"No niežeby som ju práve nenávidela. Človek predsa musí..."
"No vidíš, a ja ju nenávidím. Pána, ako ja školu nenávidím!"povedal som.
"A nielen školu. Všetko. Nenávidím školu v New Yorku. Nenávidím taxíky. Nenávidím autobusy na Madison Avenue aj so šoférmi, čo večne na tebe revú, že sa vystupuje vzadu, nenávidím, keď ma niekto predstaví nejakému pajácovi, čo hovorí o Luntovcoch, že hrajú ako bohovia, nenávidím lifty, v ktorých sa musím voziť, ak chcem ísť normálne von, nenávidím predavačov u Brooksa, čo ti donekonečna skúšajú nohavice, nenávidím ľudí, čo vždy..."
Čo z toho nenávidíte? Nezasahuje Salinger týmto románom cez Holdena aj do "vášho sveta"?
Jeden z recenzentov novšieho vydania románu Kto chytá v žite začrel aj do problematiky aktuálnosti diela pre dnešnú generáciu dospievajúcich "Holdenov". Jeho úsudok pre dnešnú mládež je veľmi tvrdý:
"K mladosti akosi automaticky prislúcha revolta, revolučné, pobúrujúce myšlienky aj činy. Pravda, chodníčky k cieľom ... sú rozličné, navyspitaľné a niekedy aj dobre skryté. Pripúšťam, že sa mýlim, ale nech uvažujem o chodníčkoch a cieľoch súčasnej slovenskej dospievajúcej generácie, vždy mi vychodí, že ich až k nenájdeniu hlboko ukryla alebo sa prispôsobila príjemnej bezduchosti, ľahostajne plávajúc do vôd konformizmu, nenaplnenia, neuvažovania, rezignujúc na hlúposť a zlo vo vákuu snov." (Bohuš Bogcz: Nekonvenční klasici alebo návraty po tridsiatich rokoch, 1993).
Ako vnímate tieto slová vy, "zasiahnutí"?
Zodpovedá názor slovenského recenzenta Salingerovej knihy skutočnosti? Alebo sa mýli?
Chýba v duchovnom svete dnešnej mládeže aj tých niekoľko "citlivých" miest, ktoré nakoniec zachránili Holdena pred "voľným" pádom do spoločnej ničoty?
Čo máte s Holdenom spoločné? A čím sa od Holdena líšite?
Pripusťte najskôr možnosť, že autor môže mať aj pravdu, aj keď je to nepríjemné, potom začnite túto otázku riešiť.
Zdroj:
Gregorová, I., Lapitka, M.: Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných odborných škôl 2. diel, s. 49. - 55.)
http://drawforever41.deviantart.com/art/Holden-Caulfield-261868591
http://www.guardian.co.uk/books/2012/oct/17/jd-salinger-holden-caulfield-borrowed
Ja Holdena vnímam ako mladého dospievajúceho chlapca , ktorí ešte akoby odmietal vnímať súčasnú realitu spoločnosti. Jeho predstava ideálneho života dospelých je príliš prehnaná. Aj keď v množstve vecí s touto postavou nesúhlasím, často krát sa mu podarí vystihnúť podstatu veci. Niektorí by povedali, že je to rebel, a že mu všetko prekáža. No, je pravda, komentuje, čo sa dá. Komentuje pokrytectvo spoločnosti, snobské správanie ľudí . To sú všetko veci, o ktorých sa veľa nerozpráva, aj keď by sa malo. Tak isto v každom z nás drieme taký malý Holden a občas sa prejavuje silnejšie a občas slabšie. Záleží na nás, ako hlboko vo svojim vnútri ho držíme. Každý je tak trocha rebel, každý ma občas chuť sa vykašľať na pravidlá a robiť si čo chce. Veď kto by odolal pokušeniu utiecť od všetkých starostí a povinností. Podľa mňa je to čosi úžasné. Predstavte si, že by ste zamávali všetkému, čo vás trápi a vybrali by ste sa do sveta. Tak vnímam Holdena a jeho správanie ja.
OdpovedaťOdstrániťZdrojom nedorozumení medzi Holdenom a rodičmi, či spoločnosťou je v jeho detskom správaní ktoré každý vníma ako chybu. Vzbudzuje dojem malého dieťaťa, a preto si spoločnosť nevšíma jeho nie časté vyspelé správanie. Autor tým vlastne povedal, že sa vo väčšine až pravidelne správa a zmýšľa ako dieťa. Nenávisť je podľa mňa až príliš silné slovo. Je pravda, že nikto napríklad nechodí rád do školy, no ak chce niečo dosiahnuť vo svojom živote tak tam proste chodí. Podobne je to aj s tým ostatným. No ak by bol život bezstarostný a všetko by bolo podľa našich predstáv nepoznali by sme starosti, problémy tak by sme si život nevážili ani trošku. Brali by sme ho ako samozrejmosť. Zasahuje aj do nášho života, aj keď nie priamo. Veľa ľudí ma podobné zmýšľanie ako Holden v tomto románe. Slová slovenského recenzenta vnímam rovnako ako on. Mladí ľudia vykonávajú rôzne činy a vydávajú sa rôznymi chodníčkami. Kým však dôjdu do štádia dospelosti tak si vyberú chodníček po ktorom pôjdu. Také ´´citlivé´´ miesto v duchovnom svete dnešnej mládeže nechýba. Má ho každý z nás. Je však len na nás či dáme o ňom navonok vedieť, že ho máme alebo ho budeme skrývať. Niektorí sa zaňho hambia a preto nedávajú o ňom vedieť. S Holdenom máme spoločné asi to, že všetci sa občas správame ako desať ročný chlapec. Rozdiel medzi nami je v zmýšľaní. Ja si uvedomujem, že svet nikdy nebol a ani nikdy nebude podľa mojich predstáv. Preto ho príjmam taký aký je a musím sa s ním jednoducho zmieriť.
OdpovedaťOdstrániť